Znak

Podstatná časť histórie Futbol Club Barcelona je ukrytá v symboloch, ktoré sú inkorporované do klubového znaku či erbu, symbolu, ktorý každý hráč nosí na svojom drese s patričnou hrdosťou, tak aby ho bolo dobre vidieť.

Pri oslave gólu či zisku trofeje na tento znak smeruje jeho ruka či dokonca pery naznačujúc vzťah, aký má hráč ku klubu a jeho histórii. Futbalový klub je vždy charakterizovaný a symbolizovaný iba niekoľkými prvkami. Medzi nimi patrí jedno z najdôležitejších miest klubovému znaku.

Čo znamenajú symboly v klubovom znaku FC Barcelona? Kto ich vytvoril? Čo je ich základom? Pokúsime sa priblížiť odpovede na tieto základné otázky, ktoré by mal poznať každý culé.

Klubový znak podliehal v priebehu rokov zmenám z mnohých dôvodov, kvôli štýlu, prispôsobenia sa umeniu, politike a aj aby si zachoval svoju jedinečnosť. No stále, už od počiatkov klubu ho každý skutočný culé miloval, rešpektoval a nosil vo svojom srdci.

Prvé roky

Už na začiatku, keď Joan Gamper založil FC Barcelona, klub mal svoj vlastný emblém, ktorý definoval jeho jedinečnosť a odlíšil ho od ostatných. Každý hráč ho s patričnou hrdosťou nosil na svojom drese. Na začiatku bol klubovým znakom, mestský erb Barcelony, podoba diamantu rozdelená na štyri časti s korunou a netopierom na vrchu a okolo neho dve vetvičky, jedna palmová a druhá vavrínová.

DSCF4166

Pôvodný znak (1899-1910)

Bol to spôsob, ako vyjadriť spojenie medzi klubom a mestom, kde sa klub zrodil, aby sa stal pýchou Katalánska. Bol to zároveň skvelý spôsob, ako pritiahnuť barcelonských rodákov, aby sa stali fanúšikmi tohto klubu, ktorý sa neskôr stal hlavným symbolom Katalánska. Tento znak sa používal prvých 11 rokov od zrodenia klubu.

Rok 1910, veľké zmeny v klubovom znaku

Prvý znak si získal veľkú popularitu a lásku fanúšikov. V roku 1910, krátko potom ako sa stal Joan Gamper prvýkrát prezidentom klubu a neúnavným úsilím ho dostal z vážnych finančných problémov, sa správna rada klubu odhodlala k veľmi závažnému rozhodnutiu.

DSCF4166

Jeden zo znakov po roku 1910

Týmto rozhodnutím bolo dať klubu vlastný odlišný znak. Medzi fanúšikmi a členmi klubu prebehla súťaž, v ktorej mali prezentovať ako by si predstavovali klubový znak. Barcelona sa rozhodla nechať rozhodnutie, v tejto dôležitej veci na fanúšikoch, čo ju dodnes robí jedinečnou. Zvíťazil návrh Carlesa Comamalu, ktorý za klub hrával v rokoch 1903 až 1912 a bol v tom čase študentom medicíny a aj skvelým umelcom. Odvtedy bolo na znaku urobených len pár zmien, ako sme sa zmienili vyššie, bolo to z rôznych dôvodov, ale základ znaku zostal až do súčasnosti.

Znak má podobu misky rozdelenej pozdĺžne na dve časti, vľavo hore je umiestnený San Jordiho kríž a vpravo hore červeno-žlté vertikálne pruhy z pôvodného mestského znaku, vlajka Katalánska. Iniciály klubu “F.C.B.” sú umiestnené naprieč stredom a pod nimi sú modro-granátové (blaugrana) pruhy a lopta. V znaku sú jasne viditeľné symboly klubu, či prepojenie s mestom a katalánskou kultúrou.

Menšie zmeny neskôr

Po španielskej občianskej vojne bol zakázaný katalánsky jazyk i vlajka a futbalový klubom nebolo dovolené používať nešpanielske názvy. To viedlo k zmene názvu klubu na Club de Fútbol Barcelona a odstráneniu katalánskej vlajky z klubového znaku. Skratka “F.C.B.” v znaku bola nahradená “C.F.B.”, aby to zodpovedalo španielskej verzii názvu. Diktátorsky režim tiež prikázal zmeniť červeno-žlté pásy tak, aby nezodpovedali katalánskej vlajke. Pri príležitosti osláv 50. výročia založenia klubu v roku 1949 sa katalánska vlajka vo svojej presnej podobe vrátila do znaku.

DSCF4166

Znak v čase Francovej diktatúry

Pôvodná skratka “F.C.B.” však bola vrátená až na sklonku roka 1974, keď sa klubový znak získal pôvodnú podobu z roku 1910. Jediným miestom, kde sa mohlo počas Frankovej diktatúry slobodne rozprávať katalánsky bol štadión Camp Nou. Napriek zložitej politickej situácii sa Barcelona radovala z veľkých úspechov v 40. a 50. rokoch. V roku 1945, keď klub viedol tréner Josep Samitier a za klub hrali takí hráči ako César, Ramallets a Velasco, Barcelona po prvýkrát od roku 1929 vyhrala La Ligu. A v rokoch 1948 a 1949 pridala ďalšie.

DSCF4166

Súčasný znak

V roku 2002 Claret Serrahima navrhol súčasnú obdobu klubového znaku, ktorý získal modernejší a štýlovejší vzhľad. Bodky medzi písmenami v skratke klubu “FCB” boli odstránené a písmená sú menšie a ich tvar ostrejší, čo jeho podobu zjednodušuje a dodáva jej moderný vzhľad. Táto podoba sa ľahšie reprodukuje v rôznych formátoch, keď je potrebné ju prezentovať pri rôznych príležitostiach.

Nasledujúci obrázok zobrazuje všetky klubové znaky používané v jeho histórii:

DSCF4166

Klubový znak v priebehu rokov

Hlavné prvky klubového znaku:

1) San Jordiho kríž

San Jordi (Svätý Juraj) je svätý patrón Katalánska. Jeho kríž a meno môžete v okolí Barcelony vidieť, skoro na každom kroku. Jeho meno symbolizuje katalánsku identitu. San Jordi je katalánska verzia mena Svätého Juraja. Traduje sa, že to bol vojak rímskej armády, ktorý sa stal známym kresťanským mučeníkom. San Jordiho kríž je aj najvyššie civilné vyznamenanie v Katalánsku.

DSCF4166

San Jordiho kríž

2) Katalánská zástava

Legenda hovorí, že štyri červené pruhy nakreslil na zlatý štít Guifreda I. Barcelonského samotný cisár Západofranskej ríše Karol II. Holý vlastným prstom, na ktorom bola jeho krv zo zranenia, ktoré utŕžil v Grófskej vojne.

DSCF4166

Katalánská zástava – El Senyera

3) Klubové modro-granátové farby

Slávne farby, modrá a granátová, sú súčasťou klubu od jej počiatkov. Traduje sa množstvo príbehov o pôvode ich používania.

DSCF4166

Modro-granátové farby – Blaugrana

El Nostre Escut Sempre Serà Al Nostre Cor!
Náš symbol vždy bude v našich srdciach!