C. de F. Barcelona (1939-1974)

Po skončení španielskej občianskej vojny boli katalánčina a katalánska zástava zakázané a aj v rámci futbalového klubu bolo zakázané používať nešpanielske názvy. Tieto opatrenia viedli k tomu, že klub bol násilne premenovaný na Club de Fútbol Barcelona a z klubového znaku bola odstránená katalánska vlajka. Počas Frankovej diktatúry bol štadión FC Barcelona jedným z mála miest, kde sa slobodne hovorilo po katalánsky.

V roku 1943 na štadióne Les Corts Barcelona vyhrala v prvom zápase semifinále Copa del Generalísimo nad Realom Madrid 3:0. Pred odvetou navštívil v šatni hráčov Barcelony riaditeľ štátnej bezpečnosti. Pripomenul im, že hrajú len z „veľkodušnosti režimu“. Madrid vyhral potom odvetný zápas 11:1.

Navzdory zložitej politickej situácii nastali pre klub, v priebehu 40. rokov a začiatkom 50. rokov 20. storočia, lepšie časy. V roku 1945 na trénerskej lavičke s Josepom Samitierom a hráčmi ako César, Ramallets a Velasco vyhrala Barcelona, po dlhom období čakania od roku 1929, svoj ďalší španielsky titul. Neskôr pridala tituly v rokoch 1948 a 1949. V roku 1949 zvíťazila v prvom ročníku Copa Latina. V roku 1952 sa slovenský tréner Fernando Daucik a hráč so slovenským pôvodom Ladislav Kubala, mnohými považovaní za najlepšieho hráča v histórii klubu, stali hlavnými postavami pri zisku piatich rôznych trofejí. Vyhrali La Ligu, Copa del Generalísimo, Copa Latina, Copa Eva Duarte a Copa Martini Rossi. V nasledujúcom roku 1953 veľkou mierou prispeli k víťazstvu v La Lige a Copa del Generalísimo. FC Barcelona zvíťazila tiež v Copa del Generalísimo v roku 1957 a vo Fairs Cup v roku 1958.

V tomto období vedenie katalánskeho klubu pochopilo, že štadión Les Corts už pre potreby klubu nestačí. Kapacita tohto štadióna bola po viacerých rekonštrukciách 60 000 ľudí. Záujem o futbal v Barcelone však prevyšoval toto číslo a začala sa príprava na výstavbe nového štadióna. Výstavba po dlhých prípravách úspešne prebehla v období rokov 1954 až 1957. Pôvodné plány hovorili o potrebe investovania 66 miliónov pesiet, no konečné číslo bolo 288 miliónov.

Slávnostné otvorenie nového štadióna nazývaného Nou Camp sa konalo 24. septembra 1957. Súperom Barcelony bola Legia Varšava a v zápase, ktorý sledovalo 90 000 divákov vyhrala 4:2, historicky prvý gól na Nou Campe strelil Eulógio Martinez[16], ďalšie pridali Tejada, Sampedra a Evarista. Prvá zostava Barcelony na Camp Nou: Ramallets, Olivella, Brugué, Segarra, Vergés, Gensana, Basora, Villaverde,Martínez, Kubala a Tejada. Odlišná jedenástka vybehla na trávnik v druhom polčase: Ramallets, Segarra, Brugué, Gràcia, Flotados, Bosch, Hermes, Ribelles, Tejada, Sampedro a Evaristo.

Tréner Helenio Herrera, mladý Luis Suárez (európsky futbalista roku 1960) a dvaja maďarskí hráči odporučení Kubalom, Sándor Kocsis a Zoltán Czibor priviedli tím k národnému double v roku 1959 a La Liga/Fairs Cup double v roku 1960. V roku 1961 sa Barcelona stala prvým klubom, ktorý vyradil Real Madrid v Európskom pohári majstrov a tak ukončil hegemóniu tohto klubu v Európe. No ani to tímu nestačilo na to, aby vyhrali európsku pohárovú súťaž č. 1, keď vo finále prehral s Benficou Lisabon v pomere 2:3.

Šesťdesiate roky boli pre klub menej úspešné, ale spolu s Realom a Atléticom Madrid stále dominovali v La Lige. Nevýrazné výsledky úzko súviseli s dokončenou výstavbou Camp Nou, keďže sa na ňu minulo veľa peňazí, menej už ostávalo na nákup nových hráčov. V tomto období sa však objavili nové futbalové osobnosti, Josep Fusté a Carles Rexach. Klub vyhral Copa del Generalísimo v roku 1963 a Fairs Cup v roku 1966. Podarilo sa mu tiež poraziť Real Madrid 1:0 vo finále Copa del Generalísimo v roku 1968 na štadióne San Bernabéu, domovskom stánku madridského Realu.

V sezóne 1968/1969 došlo k zaujímavej konfrontácii španielskeho veľkoklubu so slovenským Slovanom Bratislava. 21. mája 1969 sa na St. Jacobs štadióne vo švajčiarskom Bazileji stretol Slovan s FC Barcelona vo finále Pohára víťazov pohárov. Výsledok tohto zápasu bol pre vtedajší československý futbal veľmi pozitívny, keďže Slovan zvíťazil v pomere 3:2.

V roku 1974 klub zmenil svoj oficiálny názov späť na Futbol Club Barcelona.